PAULÍNA GAJEROVÁ: THE FARAWAY FEELS NEAR

14. 3. – 6. 4. 2025 Výstava sa zaoberá vzájomným prepletením krajiny a človeka, pričom skúma, ako sa krajinné zmeny v Petržalke formovali cez osobné spomienky a príbehy. Petržalka, miesto, kde autorka prežila detstvo a kam sa teraz vracia žiť, sa tak stáva neustálou interakciu medzi pamäťou, kultúrnymi vzorcami a fyzickým priestorom. Kurátorka: Mira Urbanová

Pozerá sa na krajinu ako na živý proces, ktorý sa neustále vyvíja, pričom pamäť a kultúrne
vplyvy zohrávajú dôležitú úlohu v jeho premenách. Krajina sa tak postupne formuje nielen
cez jej materiálnu podobu, ale aj cez príbehy, ktoré o nej rozprávame, cez kultúrne mýty a
predstavy, ktoré sa do nej vkladajú. Týmto spôsobom sa krajina stáva dynamickým miestom,
ktoré nie je len pozadím, ale aktívnym účastníkom lokálnej výmeny.

Paulína Gajerová (1999)

V rokoch 2018 – 2022 študovala maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, bakalárske štúdium ukončila v ateliéri 3EAM pod vedením R. Sedlačíka a M. Fabiana. V rokoch 2022 – 2024 študovala na Sandberg Instituut v Amsterdame. Paulína Gajerová skúma vo svojej tvorbe primárne otázky osobnej či kolektívnej identity. Maľba jej slúži ako personalizovaný systém znakov, inšpiráciu čerpá z internetovej kultúry - v minulosti ju fascinovalo najmä formovanie národnej identity vo virtuálnom priestore, hlavne jej stereotypizovanie a humorizovanie. Študijný pobyt v Amsterdame jej však poskytol dôležitý odstup od domáceho prostredia, čo sa odzrkadlilo aj na všeobecnejšom ukotvení maliarskeho programu. Ten je primárne obrátený dovnútra, introspekcia sa však netýka len sebapozorovania, ale aj akéhosi hľadania cesty,„,naspäť domov". Gajerovej tvorba je jasne ukotvená v súčasnosti, aj keď hovorí o všeobecných a nadčasových témach jazykom, ktorý sa vzďaľuje od mainstreamového vizuálu. Vo svojich maľbách sa zbavuje predmetnosti až do akéhosi protostavu, v ktorom nie je prvoradá samotná téma, ale skôr asociačné narábanie s podnetmi. Potvrdzuje to aj finálové dielo Deeply Rooted (2023). Pred divákom sa otvára otázka identity prostredníctvom zdanlivo jednoduchého zobrazenia koreňového systému. Ten pre autorku predstavuje nielen hlboké zakotvenie kolektívnych mytológií minulosti a naučených zvykov, ale zároveň aj priestor pre rast a silu pre adaptáciu na novú situáciu. Hoci je na obraze spodobený motív z rastlinnej ríše, dynamika jeho rastu nesie v sebe čosi antropomorfné. Upomína nás na mandragoru, tajomnú (čarodejnú) rastlinu, ktorej koreň pripomínal ľudskú postavu. Previazanie s figúrou je pritom skôr mimovoľné, podprahové... Zvláštna telesnosť, ku ktorej Gajerová dospieva, potvrdzuje výnimočnú citlivosť autorky (a to nielen v maliarskom prevedení). Upriamením pozornosti ku koreňom nás popri pragmatickom uvažovaní o ich početných a nenahraditeľných funkciách (vyživovanie, syntetizovanie rastu, mechanické upevnenie v pôde, zásobovanie výživnými látkami, rozmnožovanie...) privádza napokon k prežívaniu niečoho mimoriadne dojemného a nekaždodenného.

V roku 2023 bola nominovaná na cenu Nadácie VÚB  – Maľba roka.

IG: https://www.instagram.com/paulinagajerova/

       .