Prierez najúspešnejších vystúpení z cyklu Večer autentického folklóru.
Očovskí Rozkazovači z Očovej, Mužská spevácka skupina FS Šumiačan, FS Skorušiná z Liesku, Goralská muzika z Hladovky a Suchej Hory, FS Ekonóm, FS Gymnik, Ľudová hudba Andreja Záhorca s kamarátmi, K. Kočík – fujarista z Očovej, FS Poleno, Folklórna skupina Spievanky z Lovinobane s doprovodom heligonkárov - to všetko vás čaká v Priereze najúspešnejších vystúpení z cyklu Večer autentického folklóru.
Na záver programu Vás pozývame na posedenie pri čaši vína.
Oblasť Oravy zohrala významnú úlohu v kultúrnych dejinách našej krajiny a je dodnes klenotnicou folklórneho bohatstva. Srdcu lahodné pesničky, hry, tance, zvyky a obyčaje sa po stáročia vyvíjali a prispôsobovali svojej dobe. Obdivuhodná tvorivosť oravského ľudu vytvárala ozajstné hodnoty. Ani súčasná generácia na ne nezanevrela a uchováva si ich v plnej kráse prostredníctvom folklórnych súborov.
Folklórny život v hornooravskej obci Liesek, ktorá je niekoľko rokov spojená s činnosťou folklórneho súboru Skorušina. Folklórny súbor Skorušina vznikol v decembri 1988 v Liesku. Spracúva folklór z celého Slovenska no hlavne bohatý folklór Oravy. Od svojho vzniku sa špecializuje na goralský folklór z Hladovky a Suchej Hory. Zachováva autenticitu tejto oblasti či už po tanečnej alebo hudobnej stránke. Našim zámerom je upozorniť na pôsobenie a úlohu detskej zložky folklórneho súboru, ktorá je nevyhnutnou súčastou folklórneho kolektívu, na umeleckú aktivitu dospelých členov súboru, ako aj na bohaté tradície, zvyky Hornej Oravy.
Folklórny súbor Skorušina už od svojho vzniku autenticky prezentuje goralský folklór Suchej Hory a Hladovky, ktorý je v súčasnosti málo v povedomí slovenského národa. Kedže folklór vo všeobecnosti mizne zo záľub mladých ludí, tento súbor sa ho snaží uchovávať aj napriek tomu, najmä prostredníctvom detskej zložky. Preto si myslíme, že by sa takémuto súboru mala venovat náležitá pozornosť.
FS dosiahol niekoľko ocenení na celoslovenskej prehliadke v malých formách, ale aj v programových blokoch. Zúčastnil sa na svetových festivaloch v Belgicku, Maďarsku, Taliansku, Česku a hlavne v Poľsku, kde viackrát vystupoval v polskej televízii a rozhlase.
Kmotrovskú históriu začal písať otec detvianskej heligónky – Peter Purdek. Vyslúžilí členovia detvianskych folklórnych kolektívov vytvorili teleso, ktoré oprašuje pôvodné ľudové piesne a za zvuku heligóniek ich oblieka do nových aranžmánov.
Od vzniku dvoch folklórnych telies v Šumiaci ubehlo už viac ako 50 rokov. Čas takmer dvoch generácií. Z iniciatívy bývalého člena vojenského súboru Jánošík z Olomouca - Jána Molenta - a ďalších obetavcov, zišla sa 15. januára 1957 prvá schôdzka súboru.
Významnú úlohu tu hral aj úspech, ktorý dosiahol súbor pod umeleckým vedením Jána Molenta za hudobného sprievodu bratov Maťuchovcov hneď v prvom roku činnosti súboru. Po vystúpeniach nebolo snáď nikoho, kto by si nebol uvedomil, že v našich spevoch, tancoch, hudbe, zvykoslovných obrázkoch je kus lásky k rodnej hrude, obci, rodnej zemi a nesmiernej úcty k jej kultúrnym tradíciám, neoceniteľným národným skvostom.
Rozkazovači: Ján Chabada-Chovan, Ján Hrončiak, Ján Filkor, Povel Holík
Fujara: Karol Kočík
Vznik folklórnej skupiny Očovan sa datuje do roku 1936, kedy skupina absolvovala svoje prvé vystúpenia. K jej členom patrili zakladajúci členovia SĽUKu, ktorí sa neskôr stali legendami a inšpiráciou pre súčasných folkloristov. Aj vďaka nim FS Očovan už niekoľko desiatok rokov aktívne pôsobí na slovenskej folklórnej scéne.
Každý rok absolvuje FS Očovan približne 50 vystúpení doma i v zahraničí. Súbor sa pravidelne zúčastňuje rôznych medzinárodných folklórnych festivalov a súťaží, kde už získal množstvo ocenení.
Na tvorbe i na fungovaní folklórneho súboru majú najväčšie zásluhy Ján Priechodský, po ktorom v roku 2000 prevzal vedenie Pavel Holík, tanečník umeleckého súboru Lúčnica, ktorého nedávno vystriedal tanečník profesionálneho vojenského súboru Jánošík, Pavol Hossa.
Počas rokov pôsobenia sa schopnosti tanečníkov rozširujú a okrem tanečných choreografií z rodného regiónu do ich repertoáru pribúdajú aj tanečne kreácie z iných regiónov, napr. verbung, karička a čardáš z Parchovian, Cigánsky tanec alebo Goral zo Suchej Hory. Vystúpenia tanečníkov dopĺňajú tradičné pastierske hudobné nástroje ako píšťala či fujara, ale aj svižná cimbalová hudba, pri ktorej tónoch vynikajú kreativita a ladnosť pohybov vo vysokom rytme tanca. Vystúpenia FS Očovan sú tak vždy nezabudnuteľným umeleckým zážitkom.
FS Ekonóm
FS Gymnik
Ľudová hudba Andreja Záhorca s kamarátmi
Podujatie sa koná pod záštitou MČ Bratislava – Petržalka, s podporou Fondu na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s V. Bajanom, ProFolklorika n.f.
Dom kultúry Zrkadlový háj
25.10.2025 | 19:00
HUDBA, DIVADLO, KOMUNITNÉ AKTIVITY
25 €